Viktor Lechta a kol.: Terapie narušené komunikační schopnosti, Portál 2005
Celý svet je plný komunikácie. Hovorí sa, že zo všetkých našich znalostí a schopností patria medzi najdôležitejšie práve tie, ktoré sa týkajú komunikácie. Sú našou najdôležitejšou výbavou v osobnom, spoločenskom alebo pracovnom živote. Obrovská komerčná mašinéria do nás tlačí každým pórom – naučte sa správne komunikovať. Staňte sa sebaistým a presvedčivým rečníkom, staňte sa sami sebe hovorcom, vhodnou komunikáciou predídete partnerským konfliktom a zachránite manželstvo, získate zamestnanie vašich snov, presvedčíte koho chcete. Komunikujeme so sebou, medzi sebou, doma, v škole, v práci, s autoritami, so svetelnými bytosťami, so všetkým. Rozprávame, volíme slová i tón hlasu, niektorí, ktorých mašinéria zasiahla silnejšie, si dávajú pozor ako pri hovorení vyzerajú, kontrolujú svoje posunky, pohľady i výraz tváre. Upravujeme samých seba tak, aby nám bolo lepšie rozumieť, aby sme získali, čo chceme, boli úspešnejší, efektívnejší, nezraniteľnejší.
Komunikácia je silná zbraň aj výborný obchodný artikel. Nie nadarmo Anthony Robbins hovorí: „Komunikácia predstavuje moc. Kto sa naučí ju efektívne využívať, môže zmeniť svoj pohľad na svet, aj pohľad, ktorým sa svet pozerá na neho.“ O čo ťažšie sa v takto nastavenom prostredí žije ľuďom, ktorým príroda, choroba alebo sociálne zázemie zobrali či obmedzili schopnosť jasne a zrozumiteľne sa vyjadriť. Obmedzenia komunikačných schopností sú veľmi rôznorodé. Medzi postihnutými nájdete deti s vývinovými poruchami reči, deti s rozštepom, ktoré nedokážu zreteľne artikulovať a huhňú. Nájdete tu ľudí s narušenými hlasivkami, prípadne inými svalmi, ktoré ovládajú reč, ľudí, kde je porucha priamo v centre prijímania, kódovania a dekódovania reči– v mozgu, ľudí majúcich afázie, dysartrie, koktavosť, brblavosť a všeličo iné. Repertoár všetkých možných príčin je až neuveriteľne široký a rôznorodý, rovnako rôznorodý je ich prejav. Ak vás to zaujíma viac, siahnite po logopedickej príručke. Jedno však majú všetky poškodenia spoločné. Narúšajú schopnosť človeka komunikovať jasne a zrozumiteľne s inými ľuďmi. Skúste sa na chvíľu zastaviť a pozrieť sa na svet očami týchto ľudí.
Pravdepodobne si všimnete, že nie je také ľahké zapojiť sa medzi ostatných. Veľmi často nemajú vaši spoločníci trpezlivosť čakať, kým dopoviete, môže sa stať, že vám skáču do reči, dokončujú, čo chcete povedať sám, prestanú sa baviť, keď sa zapojíte, pomaly sa vytrácajú, prevracajú oči... Viac alebo menej priamo sa presviedčate, že ľudí svojou kostrbatou neschopnosťou komunikovať obťažujete, že nedosahujete ich úroveň. Že ste menejcenný? Možnože stratíte chuť sa rozprávať, možnože sa budete viac hanbiť, ostanete plachý, mlčanlivý. Ľudská netrpezlivosť, božstvo efektivita a vaša narušená schopnosť komunikovať vás vytlačia s najväčšou pravdepodobnosťou na okraj ľudskej society. Svet patrí mladým, extravertovaným, krásnym, úspešným a štíhlym. Tým, čo dokážu vždy pohotovo povedať v čom sú dobrí, čo chcú a čo potrebujú.
Podľa názoru Viktora Lechtu: “Deti s narušenou komunikačnou schopnosťou potrebujú viac času na spracovanie informácií, na formuláciu odpovede a plánovanie svojho správania. Často nie sú dospelými vypočuté. Ale ak načúvame dieťaťu, sme tu preňho. Vnímame jeho komunikačné pokusy, pozeráme sa mu do očí alebo spoločným smerom, sme spolu. A to je podstata komunikácie.“ Vo svojej knihe prináša široký prehľad poškodení komunikačných schopností a ich terapie. Isté je, že v terapii okrem odborníkov, nemôže chýbať najbližšie okolie dieťaťa, či dospelého. Práve tí najbližší prinášajú podnety, zrkadlia úspech, pomáhajú dotyčnému byť súčasťou komunikujúceho sveta.
Nemáme problém rozumieť tomu, že tieto deti sa musia veľa učiť a veľa cvičiť, aby sa ich komunikačné schopnosti zlepšili. Ťažším býva poznanie, že aj my sa môžeme pri nich niečo naučiť, že ich kostrbaté pokusy o komunikáciu a neschopnosť sa jasne vyjadriť nás nemusia len otravovať. Pravdou je, že povaha ich ťažkostí vyžaduje, aby sme pri nich ticho sedeli, hrýzli si do jazyka a trpezlivo načúvali. Môžeme si pri tom však cibriť svoju vnímavosť na jemné podnety, svoj rešpekt voči odlišnostiam a úctu k ich úsiliu presadiť sa medzi rýchlejšími a pohotovejšími. Významný muž v oblasti komunikačnej psychoterapie Paul Watzlawick tvrdí, že „sa nedá nekomunikovať, nedá sa netváriť a nie je možné nemetakomunikovať“, pričom metakomunikáciou má na mysli vyjadrovanie vzťahu. Keď sa nad tým zamyslíme, uvedomíme si, že v každom momente sprostredkovávame týmto ľuďom informáciu o tom, aké miesto sme im vedľa seba vyhradili, nakoľko sú vítaní, nevítaní, iní. A teda aj my máme svoj podiel na tom ako sa medzi nami uplatnia, ako sa im žije.
Mgr. Petra Zemanová